Občas dostávam otázky: "Kde berieš energiu?, alebo "Ako si čistíš hlavu?" a tiež: "Ako k tebe chodia nápady?"

Moja odpoveď je vždy rovnaká: "Chodím do prírody. Nechám tam myšlienky staré a vraciam sa s novými."

To však nie je celá pravda.

Až nedávno som si uvedomila, že mi pomáha ešte jedna vec. Robím ju automaticky, a preto je pre mňa tak samozrejmá, že mi nenapadlo ju nikdy ani spomenúť.

Rada si totiž čmáram. 

Len tak. Bezmyšlienkovito. Bez cieľa niečo vytvoriť.

Iba nechám ruku, nech kĺže po papieri. S ceruzkou, perom, alebo pastelkami. Čo je práve po ruke. 

Múdre hlavy hovoria, že tým zapájam druhú hemisféru a prvá môže vypnúť (nikdy si nepamätám, ktorá je ktorá, ale chápete, že?). Vďaka tomu logická a analytická Zuzana oddychuje a tá tvorivá a snívajúca sa môže prebudiť.

V tomto procese majú myšlienky, ktoré sa mi v hlave cyklili, možnosť opustiť ju a tým vytvoriť nový, prázdny priestor. 

No, a kde je voľné miesto, tam už ľahko naskáču nápady, ktoré okolo hlavy doteraz krúžili a nemali šancu sa dostať dnu.

Stačí si vyladiť anténky a vyčistiť harddisk. 

Rada sa tiež vypisujem. Len tak. Zapisujem myšlienky, čo mám v hlave: Uvar rizoto. Kúp banány. Odpíš grafičke. Dohodni termín. Vybav poštu. A tak dookola.

Alebo si v hlave prehrávam situáciu, a premýšľam, ako som mohla zareagovať inak. Čo je síce fajn, ale keď vám tá istá myšlienka ide v hlave už po stopiatykrát a vy situáciu a svoju reakciu už aj tak nemôžete zmeniť, nemá to absolútne žiadny význam. A tak píšem a píšem. Až kým to ruku prestane baviť a myšlienky už radšej ani neprídu :).

Vedeli ste, že denne máme v hlave 6500 myšlienok (vždy, keď číslo dohľadávam, je iné, ale aj tak je vždy vysoké) a až 80% z nich sa dookola opakujú! O tom, čo som mala urobiť a neurobila, alebo urobila a nemala urobiť. O tom, čo som mala, alebo nemala povedať a to už ani nehovorím o druhých. Ako mohli a neurobili. Alebo fakt nemuseli!

Znovu a znovu si pretáčame v hlave tie isté scenáre. 

A tak sa z nich vypíšem. Alebo vyčmáram.

Môžete to skúsiť tiež. Či už s Vlčím zápisníkom, alebo bez neho. Je to jedno.

Ale, ak by ste chceli ten môj - vytvorený s láskou a zámerom, aby prinášal ticho v hlavách a pokoj v dušiach a aby vám pripomínal, že nikdy nie ste sami, lebo vždy je tu niečo väčšie ako my, tak tu sú parametre:

Mäkká väzba.
Formát: A5
Stránky: čistý papier, 120g (nepriesvitné)
Počet strán: 140 (bude hrubý)
Obálka: 350g papier, sametová laminácia (soft-touch)
Vlci - autorské dielo od ilustrátorky Natálie Březinovej
Vytlačené na Slovensku

A ako bonus - na zadnej strane zápisníka nájdete 31 tipov, ako ho môžete využívať.

Aby ste z neho vyťažili pre seba maximum.

31 tipov ako 31 dní v mesiaci. Môžete si vyberať pocitovo, náhodné číslo, alebo podľa dňa v mesiaci.